Spontánny potrat (potraty) - diagnostika

Autor: Alexey Portnov, rodinný lekár
Dátum vytvorenia: 08.10.2011
Naposledy skontrolované: 12.07.2025

Diagnóza spontánnych potratov je zvyčajne jednoduchá. Je založená na sťažnostiach pacientky, údajoch z celkového a gynekologického vyšetrenia a výsledkoch kolposkopie, hormonálnych a ultrazvukových vyšetrení.

Celkový stav pacientky môže byť určený samotným tehotenstvom aj stupňom straty krvi spojenej s typom spontánneho potratu. Pri hroziacich a začínajúcich potratoch je stav ženy zvyčajne uspokojivý, pokiaľ sa neprejaví skoršia toxikóza tehotenstva a potrat nie je vyvolaný závažnou somatickou patológiou. V prípadoch prebiehajúceho, neúplného alebo úplného potratu závisí stav pacientky od trvania, intenzity a rozsahu straty krvi. Dlhodobé, slabé krvácanie vedie k anémii, ktorej závažnosť závisí od stavu ženy. Akútna strata krvi môže spôsobiť šok.

Gynekologické vyšetrenie v prípadoch hroziaceho potratu naznačuje, že veľkosť maternice zodpovedá dĺžke vynechanej menštruácie. Maternica reaguje na pohmat kontrakciami. Na krčku maternice nie sú žiadne štrukturálne zmeny. Keď sa potrat začal, krčok maternice môže byť mierne skrátený s mierne otvoreným vonkajším ústím. Stiahnuté telo maternice zodpovedajúce gestačnému veku a dolný pól oplodneného vajíčka ľahko prístupný cez krčkový kanál naznačujú prebiehajúci potrat. Pri neúplnom potrate je veľkosť maternice menšia ako gestačný vek a krčkový kanál alebo vonkajší úst je mierne otvorený.

Ďalšie diagnostické metódy pre spontánne potraty nie sú vo všetkých prípadoch potrebné. Potrat je bežný a neúplné potraty vo všeobecnosti nevyžadujú ďalšie diagnostické metódy. Len v ojedinelých prípadoch sa ultrazvuk používa na odlíšenie neúplných potratov od tých, ktoré už prebiehajú.

Na včasnú diagnostiku a dynamické sledovanie počiatočných štádií ukončenia tehotenstva sa používajú laboratórne a inštrumentálne metódy.

Kolpocytologické vyšetrenia pomáhajú identifikovať riziko potratu dlho predtým, ako sa objavia klinické príznaky. Je známe, že karyopyknotický index (KPI) by nemal prekročiť 10 % v prvých 12 týždňoch tehotenstva, 3 – 9 % v 13. – 16. týždni a neskôr zvyčajne zostáva pod 5 %. Zvýšený KPI naznačuje riziko potratu a vyžaduje si hormonálnu intervenciu.

Treba však mať na pamäti, že v prípade tehotenstva na pozadí androgénnosti je pokles CPI nepriaznivým znakom, ktorý diktuje potrebu užívania estrogénových liekov.

Stanovenie hladín choriového gonadotropínu (HCG), estradiolu a progesterónu v plazme má prognostickú hodnotu. Ukončenie tehotenstva v prvom trimestri sa stáva reálnou možnosťou, ak sú hladiny HCG nižšie ako 10 000 mIU/ml, hladiny progesterónu nižšie ako 10 ng/ml a hladiny estradiolu nižšie ako 300 pg/ml.

U žien s androgenizmom má stanovenie hladiny 17-KS v dennom moči veľkú diagnostickú a prognostickú hodnotu. Ak hladina 17-KS prekročí 42 μmol/l alebo 12 mg/deň, riziko spontánneho potratu sa stáva reálnym.

Hodnota laboratórnych diagnostických metód pri hroziacom potrate sa zvyšuje v kombinácii s ultrazvukovým vyšetrením. Medzi ultrazvukové príznaky hroziaceho potratu v ranom tehotenstve patrí umiestnenie oplodneného vajíčka v dolnej časti maternice, výskyt nejasných kontúr, deformácií a zúžení oplodneného vajíčka. Od konca prvého trimestra, ak hrozí potrat, je možné identifikovať oblasti odlúčenia placenty a zmerať priemer isthmu.

Diferenciálna diagnostika potratu

Diferenciálna diagnostika sa vykonáva s mimomaternicovým tehotenstvom, hydatidovým molom, menštruačnými poruchami (oligomenorea), benígnymi a malígnymi ochoreniami krčka maternice, tela maternice a vagíny.